Niektoré mechanizmy fungovania ľudskej mysle.

Adekvatna je pricina je tá, ktorej ucinok mozeme jasne a zretelne pochopit iba z jej prirodzenosti(d1 )

Neadekvatna (ciastocna)pricina je tá, ktorej ucinok sa nedá jasne a zretelne pochopit iba z jej prirodzenosti(d1a)

Sme cinni vtedy, keď v nas alebo mimo nas sa deje to, coho sme adekvatnou pricinou(d2 )

Sme trpni vtedy, keď v nas alebo mimo nas sa deje to, coho sme neadekvatnou pricinou(d2a)

Afekt je stav tela, ktorym sa zväčšuje (podporuje), alebo zmenšuje (obmedzuje) schopnost tela konat , a zaroven aj idea totoho stavu .(d3 )

Cim ma mysel viac idey adekvatnych , tym je viac cinnejsia(ds1 )

Cim ma mysel viac idey neadekvatnych , tym je viac trpnejsia(ds1a)

Na každé svoje rozhodnutie si myseľ môže spomenúť (pozn2 )

Skutočne existujúca vec sa usiluje zotrvávať vo svojom bytí. (ecencia veci)(t6 )

Pud je esencia mysle a súčasne tela. (pozn9 )

Keď vec mení schopnosť tela, konať jej idea mení schopnosť mysle myslieť.(t11 )

Keď na myseľ pôsobí jediný z afektov, ktoré niekedy súčasne pôsobili na myseľ, bude na myseľ súčasne pôsobiť aj iný afekt.(t14 )

Vec milujeme aj len vďaka jej podobností s milovanou vecou.(t16 )

Vec nenávidíme aj len vďaka jej podobností s nenávidenou vecou.(t16a)

Kolísanie myslíme je stav mysle ktorý vzniká z dvoch rovnako veľkých afektov, ktoré si vzájomne odporujú .(pozn17 )

Vec s ktorou sucitime , nemozeme nenavidiet , lebo jej nestastie vyvolava vnas smutok .(t27 )

Kto vykonal nieco , o com si predstavuje ze to inym sposobi radost , bude sam o sebe uvazovat s radostou. (t30 )

Kto vykonal nieco , o com si predstavuje ze to inym sposobi smútok , bude sam o sebe uvazovat so smútkom. (t30a)

Lahko sa moze stat , ze clovek slavybazny je pysny a predstavuje si, ze je vsetkym mily, zatial co je vsetkym natarchu .(pozn30 )

Máme súcit s tymi , ktori sa majú zle a zavidíme tym , ktory sa maju dobre (pozn32 )

Nenávisť ku kedysi milovanej veci, je vecsia, ako keby vec nebola nikdy milovaná.(t38 )

Nenávisť ku kedysi milovanej veci, je tym vecsia , cim vecsia bola pred tym laska .(t38a)

Nenavist sa stupnuje vzajomnou nenavistou, laskou sa moze celkom stratit .(t43 )

Nenavist premozena laskou sa meni na lasku, ktorá je vecsia ako keby ju nenavist nepredchadzala .(t44 )

Radost z predstavy toho, ako je nenavidená vec postihnutá zlom, sprevádza smútok.(t47 )

Laska a nenavist napriklad k petrovi zaniknu , ak sa spoji smutok , ktory zahrna nenavist , a radost ktoru zahrna laska, s ideou inej priciny . a jedna i druha sa zmensia potial , pokial si predstavujeme , ze peter nebolich jedinou pricinou .(t48 )

Pocitujeme vecsiu lasku , alebo nenavist k iným ľuďom, ako k inym veciam .(pozn49 )

Naša laska alebo nenavist k veci , ktoru si predstavujeme ako slobodnu , je vecsia , ako k veci nevyhnutnej .(t49 )

Na predmet ktory sme pred tym videli zaroven s inymi predmetmi , alebo o ktorom si predstavujeme , ze niet nicoho co by nemal spolocne s viacerymiinymi predmetmi , nebudeme mysliet tak dlho ako na predmet , o ktorom si predstavujeme ze ma nieco zvlastne .(t52 )

Názvy ľudských afektov boli utvorene skor na zaklade ich bezneho pouzivania , ako na zaklade ich presneho poznania. (t52a)

Ked mysel uvazuje sama o sebe a o svojej schopnosti konat , raduje sa , a to tym viac , cim zretelnejsie si predstavuje tuto svoju schopnost . Táto radost je tym vecsia , cim viac si clovek predstavuje ze ho inychvalia .(t53 )

Ľudia máme radost zo neschopnosti nám seberovným.(t55 )

Ľudia máme smutok zo schopností nám seberovnych.(t55a)

Kolko je druhov predmetov, ktore na nas posobia, tolko je druhov ľudských afektov (radosť, smútok, žiadostivosť, laska , nenavist , nadej , strach atd ) (t56 )

Proti afektom ako pozivacnost , opilstvo , zmyselnost , lakomnost ,ctiziadost (pokial ich odlisujeme od inych afektov iba predmetom , na ktory sa vztahuju), nestoja opacne afekty . tieto afekty su miernene dusevnymi schopnostami - striedmost , triezvost , zdrzanlivost . (t56a)

Afekty zvierat sa lisia od afektov ludi natolko , nakolko sa lisi ich prirodzenost od ludskej prirodzenosti . tieto afekty sa svojouprirodzenostou lisia od afektov ludi natolko , nakolko sa lisi navzajom esencia zvierata od esencie cloveka . (pozn57 )

Afekt kazdeho človeka sa lisi od afektu ineho jednotlivca natolko , nakolko sa esencia jedneho lisi od esencie druheho .(t57 )

Duševná sila človeka to sú vsetky cinne stavy mysle , ktore vyplyvaju z afektov vztahujucich sa na mysel , pokial nieco chape .(pozn58 )

späť